O nemocnici

20.1.2021

Prítomnosť kaplánov či farárov v Nemocnici AGEL Levice sa spájala v minulosti s návštevou chorých. Momentálne, v čase pandémie koronavírusu COVID-19, sa duchovní rozhodli stať sa dobrovoľníkmi na „COVID oddelení“. S farárom Martinom Felixom a kaplánom Lukášom Líškom sme sa porozprávali, ako sa k tomuto dobrovoľníctvu dostali, čo je na tejto aktivite najťažšie a aké majú z toho pocity. Dvaja ďalší kolegovia – Ján Verčimák a Július Nemček, sa tiež pridali a pôsobia ako dobrovoľníci.

Podnetom na dobrovoľníctvo v levickej nemocnici bola iniciatíva kňazov na východnom Slovensku, ktorí sa rozhodli do zdravotníckych zariadení ísť pomáhať. „Povedal som si: „Super chlapi, odvážni!“ To bola jedna strana mince. Tá druhá strana mi priniesla do srdca určitý nepokoj s otázkou, či by som aj ja nemal nejakým spôsobom pomôcť v meste kde pôsobím, teda v Leviciach,“ začína svoje rozprávanie kaplán Lukáš Líška. Ako prvý krok sa objednal ako darca krvi. „S primárom tohto oddelenia MUDr. Jozefom Vargom sme sa dali do reči. Sám neviem, s akým očakávaním som sa ho spýtal, či netreba v nemocnici nejakú dobrovoľnícku pomoc, ktorá by odľahčila preťaženému personálu. Povedal, že možno by sa niečo našlo. Na stretnutie s riaditeľom so mnou išiel aj kolega Martin a s riaditeľom sme sa dohodli, že naše dobrovoľníctvo bude spočívať v duchovnej pomoci pacientom, byť im na blízku, suplovať ich blízkych, ktorí nemôžu vstúpiť do nemocnice, kto by mal záujem vyslúžiť sviatosti, ktoré sú v rámci podmienok možné a samozrejme aj praktická pomoc, v rámci našich možností alebo skôr nemožností? Sám neviem...“ rozpráva kaplán.

O svojej motivácii k dobrovoľníckej práci nám povedal aj farár Martin Felix. „Teraz v čase pandémie máme obmedzený prístup ku chorým. Do nemocnice sa ťažko dostaneme, keďže všade je zákaz návštev. Pre nás kňazov to znamená aj viacej voľného času. V médiách prebehli správy o kňazoch, ktorí vypomáhajú v nemocniciach, preto sa mi páčila iniciatíva mladšieho kolegu Lukáša, aby sme niečo pomohli v Leviciach aj my. Ani sme sa nenazdali, ani sme to neplánovali, ani sme si to tak nepredstavovali a zrazu slúžime na COVID oddelení,“ opisuje.

Po vyriešení všetkých „papierovačiek“, ktoré sú k dobrovoľníckej činnosti potrebné, nastúpili kolegovia Lukáš a Martin na oddelenie už na druhý deň.  „Ako kňaz, ktorý si toho ešte veľa v službe neprežil, vždy som mal rešpekt pred týmto oddelením, keď som mal navštíviť pacienta práve tu. Teraz tam mám byť dobrovoľník? Neviem, čo vo mne viac v to ráno rezonovalo, či strach, či panika? Asi oboje a mnoho iného. Teraz som už niekoľko dní som dobrovoľník na tomto oddelení. Hoci mám denne strach, ako to zvládnem, či budem aspoň trošku nápomocný, čo tam zažijem, budem tam dosť silný? Toto všetko mám  v sebe denne ako film.  Niečo však toto všetko prevyšuje, a to je myšlienka, že to, čo robím je dôležité a dobré. Paradox toho, že bytie na ťažkom mieste nám môže priniesť hlbokú radosť,“ hovorí kaplán Lukáš.

„Naša práca spočíva predovšetkým vo fyzickej pomoci zdravotnému personálu. Snažíme sa priložiť ruku k dielu a aspoň trochu odbremeniť zdravotníkov, ktorí nás úžasne prijali. Cítime sa ako jedni z nich. Vidíme ich prácu, obdivujeme ich robotu a počúvame ich životné skúsenosti. Zároveň sa snažíme prejaviť pacientom kus láskavej pozornosti a aspoň takto im nahradiť blízkych ľudí, ktorí im tu tak veľmi chýbajú. Neviem, kedy tento čas skončí a či budeme vládať fyzicky i psychicky pomáhať na tomto oddelení, ale už teraz viem, že v ťažkých podmienkach sa môže človek stať človeku anjelom,“ vysvetľuje Martin Felix. Jeho kolega ho dopĺňa: „Som veľmi vďačný ľuďom z celého oddelenia, ako nás prijali. Sme tam ako poslední z posledných, no títo ľudia nám dali pocítiť, že sme súčasť tímu, že tam patríme, že sme potrební, že nás majú radi. Neviem koľko budem dobrovoľník, ale viem, že tento čas a skúsenosť ostane navždy hlboko v mojom srdci. Skláňam sa pred každým, kto si vybral takéto miesto ako svoje životné povolanie, fakt im patrí ten potlesk, ktorý znie z našich balkónov ako vďaka v tomto čase pandémie.“

Vedenie Nemocnice AGEL Levice si túto pomoc veľmi váži. „Sme veľmi radi a vďační za akúkoľvek pomoc v týchto mimoriadne náročných časoch. Pre hospitalizovaných pacientov, ktorí sa nemôžu stretnúť so svojimi blízkymi, je duchovná opora najväčším prínosom k zlepšeniu ich zdravotného stavu, a preto im vyslovujeme veľké ďakujeme,´´ hovorí námestníčka riaditeľa pre ošetrovateľstvo PhDr. Helena Dudášová, MPH, MHA.