O nemocnici

21.12.2021

Syndróm vyhorenia je medzi zdravotníckym personálom v nemocniciach už desaťročia podceňovaným problémom. Ale aktuálna, takmer dva roky trvajúca pandémia a s ňou spojená kríza verejného zdravia katapultovala zdravotníckych pracovníkov do návalu chaosu, aký naše generácie ešte nevideli. Na jednej strane bojujú zo všetkých síl, neraz aj na úkor vlastného zdravia a súkromného života o zdravie a životy ľudí s ťažkým priebehom koronavírusu, na druhej strane sú vystavení nevídanému tlaku, zaznávaniu a neraz aj slovným či fyzickým útokom. Niet sa čo čudovať, že aj zdravotníci čoraz častejšie potrebujú odbornú pomoc so syndrómom vyhorenia.

Nemocnice stále zaznamenávajú veľký počet pacientov trpiacich koronavírusom, ktorí však napriek enormnej snahe lekárov a sestier zomierajú.  Toto spolu s vedomím, že nikto z nás nevie, kedy pandémia skončí a koľko vĺn ešte príde, prispieva k ich stresu a vyhoreniu. Je pochopiteľné, že sa cítia bezmocní a aj fyzicky aj emocionálne vyčerpaní. Zdravotníci sú zvyknutí na ťažkú prácu, stres aj umieranie, veď svoj život zasvätili starostlivosti o ľudí v ich najťažších chvíľach,  ale nápor posledných mesiacov je neskutočný.  Nie je preto hanbou priznať si, že už ďalej nemôžem, že potrebujem pomoc, oddych a pochopenie.

„Vyhorenie je psychologická reakcia na dlhotrvajúce pocity stresu v práci. Zdravotníci, ktorí zažívajú syndróm vyhorenia, môžu pociťovať pocit zúfalstva, keď cítia, že ich čas, úsilie a energia neprináša výsledky. Syndróm vyhorenia sa prejavuje aj inak, ale vo všeobecnosti zahŕňa emocionálne vyčerpanie alebo ohromujúce pocity, že už to jednoducho jednotlivec nedokáže. Depersonalizácia, pri ktorej sa jednotlivec odpútava od svojej práce kvôli pocitom cynizmu voči práci, znížené osobné úspechy alebo viera, že nie je schopný ovplyvniť zmenu. Aby sme sa vyhli veľmi nepríjemným stavom je veľmi dôležité dbať o svoje psychické zdravie,“ uviedla klinická psychologička ambulancie klinickej psychológie Nemocnice AGEL Levice Mgr. Slávka Pecárová. Z jej skúsenosti až 10% pacientov tvoria tí, ktorí trpia syndrómom vyhorenia a sú medzi nimi aj lekári a zdravotné sestry. Hoci to znie neuveriteľne, ale pomôcť môže aj obyčajné poďakovanie.

Je dokázané, že jednoduchý akt vďačnosti znižuje syndróm vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov. Slovo „ďakujeme“ je síce jednoduchým prejavom vďačnosti, ale  môže pomôcť lekárom a zdravotným sestrám cítiť sa lepšie, že ich snaha je oprávnená a ocenená, a naopak znížiť ich syndróm vyhorenia. Jednoduché vyjadrenie skutočnej vďaky môže pozdvihnúť náladu personálu a spôsobiť, že sa budú cítiť odmenení. Vďaku je možné vyjadriť po pozitívnom zážitku alebo naozaj kedykoľvek. V levickej nemocnici sa našlo veľa ľudí, ktorí pomohli a stále pomáhajú covid oddeleniam formou darovania rôznych výrobkov, malých darčekov, pomôcok, aby prejavili svoje uznanie a vďačnosť. Vďaku môžu prejaviť pacienti a ich blízki, ako aj kolegovia či nadriadení. Vety ako „ zachránili ste mi život“ alebo „ďakujem za všetko, čo ste urobili, aby ste sa o mňa postarali“, ukazujú lekárom a sestrám, že uznávame zmysluplnú prácu, ktorú robia. Už len to uznanie im môže vyčariť úsmev na tvári a pozitívne ovplyvniť hodnotu, ktorú svojej práci pripisujú.

Skúsená odborníčka pridáva aj príklad z praxe: „Napríklad prišiel pacient, ktorý trpel syndrómom vyhorenia. Zo začiatku sme sa začali rozprávať o probléme, nasledovala dlhodobá PN, počas ktorej sme mali pravidelné sedenia. Dôležitú úlohu zohrávala starostlivosť o fyzické a duševné zdravie. To znamená budovanie voľnočasových záujmov a sociálny kontakt s pozitívne naladenými ľuďmi. V takomto prípade je veľmi dôležité, aby dotyčná osoba neostávala sama. Pacienta sa podarilo po pár mesiacoch stabilizovať.  Nie vždy je to jednoduché, syndróm vyhorenia je veľmi individuálny a záleží na momentálnom psychickom stave každého jednotlivca“, dodáva na záver Mgr. Pecárová.