O nemocnici

20.1.2022

O pár týždňov ubehnú presne dva roky, od kedy na Slovensku identifikovali prvý prípad koronavírusu. Dva roky, kedy najvyťaženejšou sférou je jednoznačne zdravotníctvo, najviac je záujem verejnosti laickej i odbornej verejnosti zameraný na zdravotníkov a ich takmer 24 mesačný boj s pandémiou koronavírusu. Rok 2021 bol iný, aj keď celý pod vplyvom pandémie. Riaditeľ Nemocnice AGEL Levice, MUDr. Ján Belanský MPH si zvykol na permanentný krízový stav nemocnice, na každodenné covidové hlásenia o neutíchajúcom boji jeho kolegov s koronavírusom, ktorý, napriek enormnej snahe v mnohých prípadoch skončil fatálne. Ťažko skúšaní zdravotníci si podľa neho prajú najviac návrat do normálneho života ako bol pred covidom.

Čo vás najviac potešilo v roku 2021?

Rok 2021 sa niesol podobne ako ten predchádzajúci v područí pandémie Covid-19 a s tým súvisiacimi opatreniami, ktoré zasiahli činnosť nielen nemocnice, ale  aj všetky oblasti obyčajného života, na ktoré sme boli zvyknutí pred pandémiou. Preto  už dlhodobo cítime, že nám chýba ten obyčajný pred covidový spôsob života.  V tejto neľahkej situácii  negatívnym spôsobom  na nás dopadá neustály mediálny pandemický „šalát“ vyvolávajúci v človeku oveľa viac depresívne stavy ako pozitívne naladenie. Preto nie je jednoduché  v pracovnom roku vyplnenom takmer jedinou nosnou diagnózou hľadať pozitívne spomienky. Z môjho  pohľadu, pokiaľ sa pozitívnym  vnímaním zameriam na riešenie  pracovných úloh, som spokojný  predovšetkým s tým, že sme dokázali v období medzi vlnami Covidu zorganizovať a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v oblasti plánovaných diagnostických a operačných výkonov u tých pacientov, ktorým  bolo poskytnutie uvedených výkonov posunuté z dôvodu maximálneho vyťaženia zdravotníkov pacientmi s ochorením Covid-19. Aj to sú naši pacienti, aj ich zdravie a životy sú rovnako dôležité. Našim poslaním je pomáhať všetkým bez rozdielu.

Aký bol najsilnejší okamih ?

Silných okamihov bolo viacero, ale spomeniem dva, ktoré z pohľadu života nemocnice považujem za najdôležitejšie.  Napriek prebiehajúcej pandémii sa nám podarilo reorganizovať zdravotnú starostlivosť v medicínskom odbore ortopédia. Je to operačný odbor, ktorý sa v nemocnici prevádzkoval v obmedzenej miere na spoločnej lôžkovej jednotke s pacientmi úrazovej chirurgie. Na začiatku septembra minulého roka sme  otvorili samostatnú lôžkovú jednotku pre ortopedických pacientov, ktorá je zameraná na elektívne výkony pre ortopedických pacientov vykonávaných formou hospitalizácie alebo formou jednodňovej zdravotnej starostlivosti. V druhom prípade bol veľmi dôležitým momentom v živote nemocnice  otvorenie nového urgentného príjmu vrátane nového diagnostického komplexu. Naši pacienti a naši zdravotníci tak dostali do užívania najmodernejšiu zdravotnícku diagnostickú techniku umiestnenú  v moderných priestoroch hodných nemocnice v 21. storočí. Otvorenie urgentného príjmu, nebojím sa povedať jedného z najmodernejších v strednej Európe, umožní následne zmenu v manažmente neodkladných a plánovaných ambulantných pacientov.

Aká bola ambícia, ale nepodarila sa?

Za najväčšiu výzvu pre manažment nemocnice okresného typu  považujem v súčasnej dobe získavanie a výchovu zdravotníckeho personálu. Bohužiaľ, sme dnes svedkami krívajúceho až kolabujúceho ambulantného sektora. Personálna situácia v neštátnych zmluvných ambulanciách je neutešená  ako do medicínskej štruktúry, tak aj vo veku ambulantných  lekárov. Týka sa to rovnako ambulancií primárneho kontaktu, tak aj špecializovaných ambulancií. V Nemocnici AGEL Levice  sa snažíme rozšíriť portfólio prevádzkovaných ambulancií. Proces  je však naviazaný na  edukáciu vlastných lekárov alebo získavanie lekárov z externého prostredia. Oba procesy sú náročné na čas a viazané na dostupnosť finančných zdrojov, ktorými sa ambulantná činnosť musí zabezpečiť. Napriek maximálnemu úsiliu vedenia nemocnice  proces rozšírenia ambulantného sektora v nemocnici sa nám nedarí  urýchliť podľa našich predstáv. V tejto oblasti ambície nášho zdravotníckeho zariadenia zostávajú výzvou na nadchádzajúce obdobie.

Čo vás najviac prekvapilo?

Prekvapenia sú milé a potom aj sú aj tie nemilé.  Na začiatok to nemilé. Od januára tohto roka sa nemocnica intenzívne venovala vakcinácii obyvateľov v snahe zabezpečiť minimalizáciu dopadov ochorenia Covid -19 na prevádzku nemocnice. Napriek maximálnemu úsiliu  tímu vo vakcinačnom centre, napriek výjazdovým vakcináciám v okrese aj mimo okres a vakcinácii starších obyvateľov v zariadeniach sociálnej starostlivosti, sme nedosiahli požadovanú úroveň percenta  preočkovanosti  obyvateľov v regióne do takej miery, aby sme  celkom eliminovali príchod pacientov s Covid-19 do nemocnice.  Tretia vlna pandémie teda opätovne zasiahla do činnosti nemocnice. Pozitívne však bolo, že vďaka vysokej preočkovanosti našich  zdravotníkov  a zamestnancov nemocnice, a to až na úrovni 94% sa neopakoval výpadok ošetrovateľského a lekárskeho personálu, ktorý sme zaznamenali počas druhej vlny Covidu.  Rovnako počet covidových pacientov v  urgentnom príjme a obsadenosť  covidových lôžok  bol predsa len nižší ako počas druhej vlny, čo je tiež pozitívom.