O nemocnici

20.5.2022

Porucha farbocitu je neschopnosť rozlíšiť určité odtiene farieb. Pojem „farebná slepota“ sa tiež používa na opis tohto zrakového stavu, ale len veľmi málo ľudí je úplne farboslepých.

Farebné videnie je možné vďaka fotoreceptorom v sietnici oka, známym ako čapíky. Tieto čapíky majú svetlocitlivé pigmenty, ktoré nám umožňujú rozpoznať farbu. Každý čapík, ktorý sa nachádza v makule, to je stredná časť sietnice, je citlivý na červené, zelené a modré svetlo, to znamená dlhé, stredné alebo krátke vlnové dĺžky. Kužele rozpoznávajú tieto svetlá na základe ich vlnových dĺžok. Normálne pigmenty vo vnútri čapíkov registrujú rôzne farby a posielajú tieto informácie cez optický nerv do mozgu. To nám umožňuje rozlíšiť nespočetné množstvo darebných odtieňov. Ale ak čapíky nemajú jeden alebo viac svetlocitlivých pigmentov, nebudú schopné vidieť všetky farby.

Väčšina ľudí s poruchou farebného videnia vidí farby. Najčastejšou formou nedostatku farby je kombinácia červeno-zelená. Neznamená to, že ľudia s týmto nedostatkom tieto farby úplne nevidia, len ich ťažšie rozlišujú, čo môže závisieť od tmavosti alebo svetlosti farieb. Ďalšou formou nedostatku farby je modro-žltá. Toto je zriedkavejšia a závažnejšia forma straty farebného videnia ako len červeno-zelená nedostatočnosť, pretože ľudia s modro-žltou nedostatočnosťou majú často aj červeno-zelenú slepotu. V oboch prípadoch ľudia často vidia neutrálne alebo sivé oblasti, kde by sa mala objaviť farba. U ľudí, ktorí majú úplne farebne nedostatočný stav, nazývame achromatopsia, títo ľudia môžu vidieť všetko len čiernobielo alebo v odtieňoch sivej. Nedostatok farebného videnia sa môže pohybovať od mierneho až po závažné, v závislosti od príčiny. Postihuje obe oči, ak je zdedená, a zvyčajne len jedno, ak je spôsobená zranením alebo ochorením.

„Nedostatok farby je zvyčajne dedičný stav spôsobený bežným recesívnym génom viazaným na chromozóm X, ktorý sa prenáša z matky na syna. Ale ochorenie alebo zranenie, ktoré poškodzuje zrakový nerv alebo sietnicu, môže tiež spôsobiť stratu rozpoznávania farieb. Medzi ochorenia, ktoré môžu spôsobiť deficit farieb, patrí diabetes, glaukóm, makulárna degenerácia, alzheimerova choroba, skleróza multiplex, chronický alkoholizmus, leukémia či kosáčiková anémia,“ vyjadrila sa doktorka oftalmologickej ambulancie Nemocnice AGEL Levice Halina Turjanica. 

V mnohých prípadoch spôsobuje nedostatok farby genetika. Asi 8 % mužov sa rodí s určitým stupňom poruchy farbocitu. Ženy sú zvyčajne len nositeľmi génu, hoci približne 0,5 % žien má poruchu farbocitu. Závažnosť dedičného deficitu farebného videnia vo všeobecnosti zostáva počas celého života a nevedie k ďalšej strate zraku alebo slepote.

„Nedostatok farby možno diagnostikovať komplexným očným vyšetrením. Pacientovi sa zobrazí séria špeciálne navrhnutých obrázkov zložených z farebných bodiek, ktoré sa nazývajú preudoizochromatické platne a Jaegerov test. Pacient je potom požiadaný, aby hľadal čísla medzi rôznymi bodkami. Jednotlivci s normálnym videním vidia číslo, zatiaľ čo tí s poruchou farbocitu ho nevidia,“ dodala odborníčka.

Preudoizochromatické testovanie doštičiek môže určiť, či existuje porucha farbocitu a určiť typ. Na určenie presnej povahy a stupňa však môže byť potrebné ďalšie testovanie.

Neexistuje žiadny liek na zdedenú formu poruchy farbocitu. Ak je však príčinou ochorenie alebo poranenie oka, liečba týchto stavov môže zlepšovať farebné videnie. Používanie špeciálnych okuliarov alebo nosenie kontaktných šošoviek s červeným odtieňom na jednom oku môže u niektorých ľudí zvýšiť schopnosť rozlišovať farby, hoci nič im nedokáže skutočne rozpoznať nedostatočnú farbu.

Nedostatok farebného videnia môže byť frustrujúci a môže obmedzovať účasť na niektorých povolaniach, ale vo väčšine prípadov to nie je vážne ohrozenie zraku. Časom, trpezlivosťou a praxou sa ľudia dokážu prispôsobiť.