O nemocnici

7.12.2022

Po vyše dvoch rokoch sa život po pandémii koronavírusu vrátil do normálu tak u bežných ľudí ako aj v zdravotníckych zariadeniach. Covid-19 sa stal bežnou súčasťou nášho života. Pre mnohých bola pandémia obdobím obáv, stresu, izolácie a pre niektorých jednotlivcov ešte horšie – traumou a trápením, najmä ak prekonali Covid-19 alebo v dôsledku toho niekoho stratili.

Nie je to tak dávno, čo sa na Slovensku začala pandémia COVID-19 a zaviedli sa rôzne opatrenia od nosenia rúšok, respirátorov, až po zákaz vychádzania. Pandémia bola niečo nepredstaviteľné a nikoho by ani nenapadlo, že sa dožije niečoho takého. Našťastie je to najhoršie obdobie za nami a je na čase sa vrátiť do kolobehu viac-menej normálneho spôsobu žitia.

Ľudí, ktorý potrebujú pomoc s psychickým zdravím je dnes podstatne viac ako pred pandémiou. Často do Nemocnice AGEL Levice prichádzajú pacienti s problémom alkoholizmu, depresie, úzkosti, strachu z budúcnosti. S veľkou prevahou prichádzajú mladí ľudia s problémom zaradiť sa späť do kolektívu rovesníkov. Do veľkej miery k zvýšeniu vyhľadávania psychologickej pomoci prispela práve samotná pandémia.

„Keď sa vráti zdanie normálneho života, väčšina ľudí sa veľmi rýchlo vráti späť. Existuje však významná menšina, ktorá pocíti psychologický dopad pandémie dlho po zrušení obmedzení. Úzkosť je normálna. U niektorých ľudí sa môže prejaviť celý rad reakcií, od bujarosti a hypersociability, až po úzkosť pri opätovnom vrátení sa do bežného života. Je normálne pociťovať určité obavy z návratu k bežným rituálom a zvýšenej sociálnej interakcie,“ vyjadrila sa klinická psychologička ambulancie klinickej psychológie Nemocnice AGEL Levice Mgr. Slávka Pecárová.

Veľa ľudí prejde adaptačným obdobím, napríklad pri pociťovaní úzkosti z vecí, ako je sedieť  v reštaurácií, alebo ísť na veľké športové podujatie. Väčšina ľudí sa prispôsobí návratu k normálnemu životu, pre niektorých však môže existovať neochota opustiť svoje domovy. Tento stav sa nazýva syndróm jaskyne. V skutočnosti to nie je syndróm, ale skôr symptóm úzkosti, depresie, alebo iného duševného ochorenia. Dva roky boli ľudia na Slovensku zvyknutí tráviť najviac času doma. Čas strávený doma znamenal aj zútulňovanie domova či už reorganizáciou nábytku, kúpou nového nábytku alebo maľovania tak, aby uzavreté prostredie bolo čo najpohodlnejšie a najpríjemnejšie. V dôsledku toho je však pre ľudí ťažšie opustiť svoj domov.

Pre niektorých Slovákov sa však účinky pandémie na duševné zdravie nezlepšia bez klinickej pomoci.  Táto skupina môže zahŕňať ľudí s duševným zdravím v anamnéze pred pandémiou, ktorí zistili, že ich problémy s duševným zdravím pandémia ešte zhoršila, ľudí, ktorí niekoho stratili v dôsledku covidu a sú v stave depresie, boli infikovaní a hospitalizovaní s diagnózou covidu vzhľadom na jeho ťažký priebeh.