O nemocnici

9.10.2020

Pocity prázdnoty, beznádeje, strata chuti do jedla, energie či poruchy spánku. Aj takéto sú varovné signály, ktoré odlišujú bežný smútok od depresie. Tá je duševnou chorobou a netreba ju nikdy podceňovať. Upozorňuje na to aj zajtrajší Svetový deň duševného zdravia, 10. október, ktorý je zároveň aj Európskym dňom depresie. Ako s ňou bojovať, kedy navštíviť odborníka a aké sú možnosti liečby, sme sa spýtali psychologičiek z Nemocnice AGEL Levice Mgr. Barbary Budinskej a Mgr. Slávky Pecárovej.

Najčastejšie sú ľudia náchylní k rozvoju depresie po období ťažkého stresu alebo traumy, ktoré môžu byť vyvolávajúcim faktorom, obdobia rôznych zmien v živote človeka, ktoré sa týkajú rôznych strát, ako napríklad rozchod, rozvod, strata zamestnania, ale aj odchod detí z domu. Depresia je častá je aj u ľudí v staršom veku, tiež ako následok rôznych strát, telesných ochorení i sociálnej izolácie. ,,U žien to býva aj obdobie menopauzy, ktoré súvisí aj s hormonálnymi zmenami, ale i psychosociálnymi faktormi a aj obdobie po pôrode, kedy vzniká tzv. popôrodná depresia. Čo sa týka ročných období, najčastejším obdobím výskytu depresií sú práve prichádzajúce jesenné a zimné mesiace, kedy sú kratšie dni a je menej denného slnečného svetla, čo zhoršuje stav ľudí trpiacich depresiou, prípadne vznikajú takzvané sezónne depresie, ktoré sa môže liečiť fototerapiou,“ vysvetľuje Mgr. Barbara Budinská. Depresia ale podľa jej slov môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. ,,Depresiu chápeme ako poruchu, ktorá má vždy istý „vnútorný", biologický základ, pri ktorom hrá úlohu aj dedičnosť. Nededí sa však porucha, depresia, ale predispozícia, náchylnosť k nej. Túto predispozíciu tvoria rôzne poruchy vo funkčnej organizácii tých oblastí a systémov mozgu, ktoré sú zodpovedné za našu náladu a ostatné prejavy depresie.  Riziko príbuzných pacientov s depresívnou poruchou je približne 30 %,“ hovorí.

Odborníci sa jednoznačne zhodujú - depresia je duševná choroba, ktorá vyžaduje odbornú liečbu, kým bežne prežívaný smútok je občasná smutná nálada, ktorú občas prežíva každý z nás. Pri skutočnej depresii trvá depresívna nálada minimálne 2 týždne vkuse, väčšinu dňa. Dochádza k spomaleniu psychomotoriky a myslenia, človek prežíva pocity prázdnoty, beznádeje, má pocit zníženej sebahodnoty, pocity viny, môže byť nepokojný, podráždený, stráca záujem o činnosti a záujmy, ktoré mu predtým spôsobovali potešenie, zväčša sa stráca chuť do jedla alebo naopak narastá. Nastávajú často poruchy spánku, poruchy v sexuálnej oblasti, zvyšuje sa únava, strata energie, zhoršuje sa koncentrácia, schopnosť rozhodovať sa, môžu sa vyskytnúť myšlienky na smrť alebo samovraždu. Môže sa vyskytovať aj skryte formou rôznych telesných ťažkostí a bolestí. U psychotickej formy depresie sa vyskytujú bludy a halucinácie.

Dobrou správou je, že v prípade depresií existujú preventívne opatrenia. Podľa odborníčok z levickej nemocnice je to v prvom rade zdravý životný štýl, ktorý nám pomôže sa jej vyvarovať. Ďalej je to  dostatok spánku a oddychu, dôležité je mať aj priateľov, záľuby, pravidelne sa hýbať, chodiť na vzduch, mať pestrú a vyváženú stravu. Za vznikom depresie môže podľa nich stáť aj nedostatok vitamínov: ,,V súčasnej dobe sa ukazuje, že veľmi veľa ľudí trpí nedostatkom vitamínu D3, ktorý sa nám tvorí, keď sme vystavení slnečnému žiareniu, a to môže tiež súvisieť so vznikom depresie. Rozhodujúce je ale aj to, aké má človek zaužívané vzorce myslenia. Napríklad záleží aj na tom, aby sme sa dokola netrápili nad vecami, ktoré nedokážeme zmeniť. To je u mnohých ľudí zlozvykom. Dôležité je mať aj zdravé sebavedomie.“

Depresia je natoľko rozšírená, že ju môžeme považovať za civilizačné ochorenie. Závažné depresie sa vyskytnú v priebehu života u 10-20 % ľudí. Miernejšie formy depresie sa objavujú ešte u vyššieho počtu obyvateľstva. Podľa WHO je depresia ochorením, ktoré postihuje viac ako 264 miliónov ľudí po celom svete. Vplyvom depresie človek prežíva utrpenie, nevie fungovať v práci, v škole, v rodine. V najhoršom prípade môže viesť až k samovražde, ktorá je podľa WHO druhou hlavnou príčinou úmrtia u 15-29 ročných.  Ročne tak zomiera okolo 800 000 ľudí.