O nemocnici

12.5.2022

Medzinárodný deň sestier je každoročný sviatok, ktorý sa koná 12. mája a pripomína narodenie Florence Nightingalovej, základnej filozofky moderného ošetrovateľstva, v roku 1820. Podujatie, ktoré v roku 1974 založila Medzinárodná rada sestier, slúži aj na zdôraznenie dôležitej úlohy sestier v zdravotnej starostlivosti. Pri príležitosti medzinárodného dňa sestier Nemocnica AGEL Levice darovala na znak vďaky a úcty všetkým sestrám čokolády. Tento deň je dňom, kedy je možnosť trochu sa zastaviť a prejaviť im našu úctu aj porozmýšľať nad tým, aké sú pre nás sestry dôležité.

Medzinárodný deň sestier je dňom, kedy môžeme vyjadriť úctu, obdiv,  uznanie a nezastupiteľnosť našim sestrám v nemocniciach. Starajú sa o nás, našich blízkych, všetkých pacientov v tých najnáročnejších obdobiach života, sú prvou aj poslednou osobou, s ktorou pacient prichádza v nemocnici do styku. Môže im chýbať čas, ale určite im nechýba súcit, obetavosť, nasadenie.

„Zdravotnícky personál je veľmi dôležitý pre správny chod nemocnice, nevynímajúc sestry. Sestry sú neodmysliteľnou súčasťou celku, bez ktorých by nebolo možné fungovať. Nie je tomu tak dávno, čo sestry vymieňali pohodlie domova za covid oddelenie. Sestra nie je len povolanie, je to údel, ktorý so sebou nesie veľkú zodpovednosť v podobe obetavosti, veľkej snahy, profesionality a ochoty. Dnešný deň a naše ďakujem patrí im,“ vyjadrila sa námestníčka Nemocnice AGEL Levice PhDr. Helena Dudášová, MHA, MPH.

Okrem povzbudenia a plne zaslúženej gratulácie, má tento dátum ešte jeden veľmi silný význam, keďže ide o narodeniny snáď najslávnejšej sestry na svete Florence Nightingovej. Deň sestier taktiež poskytuje príležitosť zamyslieť sa nad úlohou sestier a ošetrovateľstva pri vedení a podpore zdravotnej starostlivosti na celom svete. Momentálne stále zostáva veľkým problémom celosvetový nedostatok sestier.

„V zdravotníctve pracujem už 38 rokov a svoje povolanie milujem. Pomáhať ľudom je pre mňa poslanie. Za ten čas, čo pracujem v nemocnici som videla nespočetne prípadov. Väčšina z nich mala šťastný koniec no nie vždy je všetko ružové a nastali aj okamihy, kedy nám pacient odišiel. Naša práca má vždy dve strany mince, to však neznamená, že prácu nerobíme s láskou,“ hovorí o svojom poslaní vedúca sestra oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice AGEL Levice Mgr. Viera Poláčiková. Aj po všetkých ťažkých a náročných chvíľach vie, že jej rozhodnutie stať sa zdravotníckym pracovníkom bolo správne. „Každý zdravotnícky pracovník určite má nejakú spomienku z pracovného prostredia, čo sa mu vryje do pamäti. Nech už je akákoľvek. Tá moja spomienka je spojená do začiatkov mojej praxe, kedy som sa ako nová sestra  po prvýkrát stretla s  takýmto prípadom. Bol to mladý muž  po ťažkej autonehode, niekoľko dní na umelej pľúcnej ventilácii.  Všetci sme netrpezlivo čakali, ako sa jeho zdravotný stav bude vyvíjať, pretože  bol ovplyvňovaný  rôznymi  komplikáciami. Absolvoval niekoľko operácií, zákrokov. V tej dobe neboli také vyšetrovacie a liečebné metódy ako dnes. Jeho veľkou oporou okrem personálu oddelenia boli samozrejme jeho príbuzní  a priateľka. Niekoľko dní to  bola jedna veľká neistota, bolo to  ako na hojdačke. Postupne sa však  jeho zdravotný stav začal zlepšovať.  Zo dňa na deň to bolo lepšie.  Snažil sa robiť aj nemožné, len aby sa dostal z nemocnice. Viac ako po mesiaci bol preložený do rehabilitačného centra. Bol to pre mňa veľmi silný okamih, ktorý si budem pamätať do konca života,“ spomína si V. Poláčiková.

 So svojimi skúsenosťami sa podelila aj vedúca sestra oddelenia vnútorného lekárstva Mgr. Katarína Ješková. „V zdravotníctve a konkrétne v Nemocnici AGEL Levice pracujem už 26 rokov. U väčšiny zdravotníkov je odpoveď rovnaká a u mňa to nebude výnimkou. Svoju prácu zbožňujem. Pomáhanie ľudom beriem ako svoj životný údel. Niekto je predurčený byť architektom, umelcom, stavbárom a ja viem, že som bola predurčená pomáhať ľudom. Podľa tohto pocitu sa riadim celý život. Už ako malá som snívala o tom, že sa raz stanem zdravotnou sestrou. V prostredí nemocnice a za dlhé odpracované roky ako zdravotná sestra som sa stretla s rôznymi ľuďmi. S ľuďmi, ktorých príbehy boli naozaj ťažké. Veľakrát som sa pozerala na ťažké osudy ľudí a častokrát sme aj plakali, ale boli tu aj chvíle šťastia a radosti. Nezabudnuteľným momentom sú pre mňa slová vďaky, objatia a stisky rúk vyliečených pacientov, ktorí odchádzajú domov. Pre mňa najkrajším momentom a najväčším zázrakom a radosťou je moment, keď naša kolegyňa po 10 dňoch na umelej pľúcnej ventilácií pri ochorení Covid-19 odišla domov zdravá,“ uviedla vedúca sestra oddelenia vnútorného lekárstva.