O nemocnici

12.5.2023

Nie je to len ich práca, je to aj ich zmysel života a poslanie. Pre povolanie zdravotnej sestry sa zvyčajne ženy rozhodujú, pretože majú záujem o pomoc druhým ľuďom a chcú pracovať v zdravotníckom sektore. Sestry majú nezastupiteľnú úlohu v starostlivosti o pacientov, pomáhajú im zlepšiť zdravotný stav i kvalitu života. Pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier nám svoj príbeh porozprávala vedúca sestra urgentného príjmu Nemocnice AGEL Levice Mgr. Magdaléna Leváková, ktorá pracuje v zdravotníctve 41 rokov.

Prečo ste sa stali zdravotnou sestrou?

Zdravotnou sestrou som sa stala preto, že som chcela pomáhať ľuďom. Celý život ma napĺňalo konanie dobrých skutkov a pomáhala som každému, komu som len mohla. To, že som sa stala sestrou dodalo úplne iný rozmer všetkému. Otvorilo sa mi mnoho možností a mohla som sa naplno začať venovať ľuďom, ktorí to potrebujú.

Od malička ste chceli byť zdravotnou sestrou, alebo to prišlo až neskôr?

Zdravotnou sestrou som chcela byť už od čias, čo si pamätám. Ako malá som sa veľmi často hrala na sestričku. Predstavovala som si, že predmety, s ktorými som sa hrala, boli ihly, striekačky a pomôcky na vyšetrovanie. Môj otec bol vodič autobusu, pamätám si, ako by to bolo včera, čo mi zo zahraničia doniesol hovoriacu bábiku, ku ktorej bola plastová ihla, injekčná striekačka a fonedoskop. Vtedy ma povolanie sestra zaujalo ešte viac.

Kde ste študovali?

Moja túžba stať sa zdravotnou sestrou neutíchala, a tak som začala študovať na strednej zdravotníckej škole v Nitre, kde som aj úspešne zmaturovala. Ďalej som študovala na vysokej škole zdravotníctva v Bratislave. Medzi tým som si urobila špecializáciu z odboru chirurgie a vyššie odborné vzdelanie v Nitre.

Koľko pracujete v zdravotníctve?

V zdravotníctve pracujem už dlhých 41 rokov a poviem veru, že to sú najlepšie roky môjho života. Za tie roky som sa toho veľa naučila, či už sú to veci z odborného hľadiska alebo ľudského. Naučila som sa veľmi rýchlo zareagovať v každej situácií, pretože ide aj o záchranu života pacienta. Takisto zvládať stresujúce situácie, ktorých je na urgentnom príjme veľmi veľa.

Viete si predstaviť, že by ste vykonávali iné povolanie?

Nevedela by som si ani len predstaviť, že by som mala byť inde ako v nemocnici, nie že ešte vykonávať iné povolanie. Sú chvíle, ktoré sú veľmi ťažké, ale vždy sa dajú zvládnuť a ani na sekundu som nepochybovala o tom, že som sa rozhodla správne. Práve naopak, niektoré situácie ma len utvrdili v tom, že som spravila správne rozhodnutie. Cítim to tak, že som sa narodila preto, aby som sa stala sestrou a pomáhala.

Aký je váš najsilnejší zážitok za tých 41 rokov v zdravotníctve?

Za moju kariéru je tých zážitkov strašne veľa, ale najsilnejšie sú vždy tie, ktoré sa končia úsmevom pacienta. Ako napríklad prípad pacientky, ktorá doma so synom strihala kríky veľkými nožnicami a došlo k nehode, kedy jej syn nožnicami odstrihol posledný článok. Samozrejme, pani prišla veľmi vystrašená a ubolená. Veľmi sa bála o svoju prácu a o to, ako bude písať na počítači v práci. Pacientku sme upokojovali trochu dlhšie, no po zvážení všetkých argumentov a súcitu sa upokojila. Dokonca sa začala pri šití usmievať a žartovať. Nakoniec sme si vyslúžili pár vľúdnych slov a spokojnosť pacientky, ktorá odchádzala z urgentného príjmu s úsmevom na tvári. To sú presne tie chvíle a ten pocit, ktorý je na nezaplatenie a potvrdzuje len to, že som tam, kde mám byť.