O nemocnici

24.6.2025

Koniec školského roka môže byť pre niektoré deti obdobím radosti a osláv, pre iné však zdrojom stresu, úzkosti či dokonca strachu. Klinická psychologička Mgr. Barbora Budinská z Nemocnice AGEL Levice vysvetľuje, prečo sa deti obávajú vysvedčenia, aké následky môže mať tvrdá rodičovská reakcia a ako môžu dospelí svojim postojom ovplyvniť, či bude hodnotenie v škole pre dieťa motiváciou alebo traumou.

 Ako deti vo všeobecnosti prežívajú obdobie vysvedčení? Líši sa ich prežívanie podľa veku alebo typu školy?

Prežívanie obdobia vysvedčení sa líši v závislosti od veku, osobnosti dieťaťa a rodinného prostredia. Mladšie deti zvyčajne prežívajú vysvedčenie s menším stresom, často ich motivuje radosť z pochvaly či odmeny. U starších detí, najmä na 2. stupni ZŠ a stredoškolákov, sa však môže objaviť výraznejší stres – hlavne ak pociťujú tlak zo strany rodičov alebo okolia. Typ školy hrá úlohu tiež – napr. na osemročných gymnáziách môže byť výkonový tlak vyšší.

Čo môže v dieťati vyvolať strach z vysvedčenia a reakcie rodičov?
Strach často nevyplýva len zo známok samotných, ale z očakávanej reakcie rodiča – kritika, hnev, zahanbenie alebo trest. Dôležitým faktorom sú aj predchádzajúce skúsenosti – ak dieťa už zažilo negatívne reakcie, môže sa obávať ich opakovania. Prispieva aj vnútorný tlak na výkon, porovnávanie so súrodencami či spolužiakmi.

Aký vplyv môže mať negatívna alebo príliš tvrdá reakcia rodiča na dieťa, ktoré prinesie horšie vysvedčenie? Môže to mať dlhodobejšie následky?

Tvrdé reakcie môžu zanechať dlhodobé následky – znížené sebavedomie, úzkosti, strach zo zlyhania, ale aj narušenie vzťahu s rodičom. Môžu viesť k tomu, že dieťa bude klamať, skrývať výsledky alebo sa vzdá snahy zlepšiť sa. V horších prípadoch môže dôjsť aj k psychosomatickým ťažkostiam.

Ako môže rodič zistiť, že dieťa má z vysvedčenia strach, aj keď o tom priamo nehovorí? Existujú určité signály v správaní?

Dieťa môže prejavovať nepriamu úzkosť – sťažnosti na bolesti brucha, hlavy, problémy so spánkom, zníženú chuť do jedla alebo podráždenosť. Môže byť prehnane utiahnuté alebo, naopak, reagovať agresívne. Signálom môže byť aj vyhýbanie sa diskusii o škole.

Čo by ste odporučili rodičom, ktorí sú z výsledkov dieťaťa sklamaní? Ako by mali reagovať, aby dieťa motivovali a nie odradili?

Dôležité je reagovať pokojne, s porozumením a záujmom. Namiesto výčitiek sa pýtať: „Čo ti robilo najväčší problém?“ alebo „Ako ti môžeme pomôcť?“ Ukázať, že neúspech je súčasťou učenia, a zamerať sa na snahu, nie len výsledok. Spoločné hľadanie riešení je efektívnejšie ako kritika.

Máte skúsenosť s deťmi, ktoré mali kvôli vysvedčeniu výrazné psychické ťažkosti (napr. úzkosť, poruchy spánku, strach zo školy)?
Nemám osobnú skúsenosť s deťmi, ktoré by mali vyslovene len kvôli vysvedčeniu výrazné psychické ťažkosti, ako sú úzkosti či poruchy spánku. V našej ambulancii sa stretávam s deťmi, ktoré prichádzajú s ťažkosťami vyplývajúcimi z iných príčin než je vysvedčenie, no pritom sa u nich opakovane objavuje aj pociťovaný tlak zo školy a zo známok. Nie je to vždy hlavný dôvod ťažkostí, ale je to významný stresujúci faktor, ktorý ovplyvňuje ich celkové psychické prežívanie. Je dôležité vytvárať bezpečné prostredie, v ktorom dieťa cíti, že je prijímané bez ohľadu na známky.

Je vhodné deti za vysvedčenie odmeňovať alebo trestať? Ako by mal vyzerať zdravý prístup k motivácii?

Zdravší prístup je oceniť snahu, zlepšenie a zodpovedný prístup, nie len samotný výsledok. Odmeny môžu byť symbolické – spoločný výlet, zážitok. Trestanie (napr. zákaz hier či výčitky) môže narušiť vzťah a znížiť motiváciu. Kľúčová je vnútorná motivácia – radosť z učenia a úspechu.

Čo by ste odkázali deťom, ktoré majú obavy z toho, že “zlyhali”? Ako si môžu zachovať sebadôveru aj napriek horším výsledkom?

Neúspech neznamená, že sú menejcenné. Dôležité je, že sa snažili a že vždy existuje šanca zlepšiť sa. Každý niekedy zlyhá – práve to nás učí vytrvalosti. Majú nárok na chyby a je v poriadku požiadať o pomoc. Sebadôvera rastie najviac práve v ťažších chvíľach.