O nemocnici

28.8.2025

V Nemocnici AGEL Levice sa denne rodia nové príbehy, a to doslova. Jedným z tých, ktorí pri ich zrode stoja, je pôrodná asistentka Bernadeta Severová. V rozhovore nám otvorila dvere do svojho sveta, kde sa radosť mieša s rešpektom a rutina s výnimočnosťou. Prezradila, čo ju priviedlo k tejto náročnej, no krásnej profesii, čo ju na nej najviac napĺňa, ako vyzerá jej bežný deň a ako prebieha v nemocnici starostlivosť nielen o ženy pri pôrode, ale aj pred ním či po ňom.

Každé povolanie má svoj príbeh. Ako vyzerala vaša cesta k pôrodníctvu? Bola to detská túžba, náhoda, alebo silné volanie pomáhať ženám v najintímnejších chvíľach života?

K zdravotníctvu som mala naklonené už od malička, na strednej škole bol môj sen medicína. K práci pôrodnej asistentky ma vo veľkej miere priviedlo to, že som sa sama stala matkou, aj keď v mladom veku. Môj zážitok z pôrodu bohužiaľ nebol vôbec pozitívny, a to ma motivovalo k tomu, aby som ženám dokázala pomôcť v takej intímnej a náročnej chvíli, ako je pôrod, ale aj samotné tehotenstvo a šestonedelie. Moju prácu milujem z viacerých dôvodov. Je krásne byť pri zrode nového života, sledovať, ako sa z muža a ženy stávajú rodičia, rodina. Ten pocit, keď dokážem rodiacej žene dodať odvahu, istotu a silu, keď má pocit, že už nevládze. Je to najkrajší pocit, keď sú čerství rodičia vďační, že som tam pre nich bola. Pohladila, podporila, držala za ruku, dozerala, aby všetko dobre dopadlo. Na Slovensku to síce ešte nie je bežné, ale vždy, keď sa dostanem k pôrodu ja namiesto lekára, je to ešte o to väčší zážitok a pocit zmysluplnosti aj pre mňa. 

Práca pôrodnej asistentky je dynamická a často nepredvídateľná. Mohli by ste nám priblížiť, ako vyzerá váš typický deň?

Momentálne pracujem ako manažérka dennej smeny na pôrodnej sále, takže v pôrodnici som takmer každý deň. No napriek tomu sa každý deň často líši. Niektoré dni sú pokojnejšie, rodí sa menej. Vtedy sa venujem tomu, aby na pôrodnej sále nechýbalo žiadne vybavenie, lieky, venujem sa "papierovej" robote. Samozrejme, asistujem pri pôrodoch, venujem sa aj príjmu rodičiek na gynekologicko- pôrodnícke oddelenie. Stretávam sa so ženami, ktoré sú u nás hospitalizované a popri CTG monitoringu sa s nimi vždy snažím aspoň krátko porozprávať, povzbudiť ich počas niekedy dlhých chvíľ na oddelení. Pokiaľ na pôrodnú sálu chodia na prax študentky pôrodnej asistencie, dohliadam na ich prácu.

Tehotenstvo je obdobím radosti, ale aj neistoty. Aké otázky, strachy či pochybnosti ženy najčastejšie zdieľajú, keď sa na vás obracajú?

Najčastejšie sa stretávam s tým, že sa budúce mamičky obávajú celkovo pôrodu - ako to bude bolieť, ako spoznajú, že pôrod začal, ako majú pri pôrode dýchať alebo tlačiť. Najviac sa určite boja samotných kontrakcií a bolesti, čo je pochopiteľné. Veľakrát sa stretávam aj so ženami, ktoré už rodili, ale spomienky na pôrod nemajú pozitívne a pri ďalšom pôrode by to chceli "prežiť" inak. 

Starostlivosť o ženu nezačína a nekončí pôrodom. Ako vyzerá vaša podpora v jednotlivých fázach — od prvých kontrol až po popôrodné zotavovanie?

Tehotným ženám sa snažím byť nápomocná nielen v pôrodnici, ale aj v rámci komunitnej starostlivosti. Vediem stretnutia psychofyzickej prípravy na pôrod. Tam sa s budúcimi rodičmi bavíme o všetkom, čo ich zaujíma - ako sa pripraviť na pôrod po fyzickej a psychickej stránke, aká je úloha partnera pri pôrode, ako prebiehajú jednotlivé fázy pôrodu, ako si pri pôrode uľaviť od bolesti, polohy pri pôrode, bavíme sa tiež o šestonedelí, dojčení a mnohom inom. Taktiež som spoluorganizátorkou podujatia Tehotenský festival, ktorý pravidelne organizujeme s tímom Budem mamou v Leviciach. Pracujeme na ňom spolu s laktačnou poradkyňou, psychologičkou, fyzioterapeutkou a manažérkou Materského centra Medulienka v Leviciach. Okrem toho sprevádzam ženy pri pôrode aj individuálne, som s nimi v kontakte zhruba mesiac pred pôrodom a kedykoľvek môžu so mnou konzultovať všetky obavy, problémy.

Niektoré chvíle sa vryjú do pamäti navždy. Je medzi stovkami pôrodov jeden, ktorý vás dojal, prekvapil alebo zmenil váš pohľad na prácu?

Každý pôrod je pre mňa zázrak a vždy sa teším, keď všetko dobre dopadne. Výnimočný pôrod pre mňa bol, keď sa mamičke podarilo porodiť v inej polohe, ako je zaužívané a ktorú si veľmi priala, teda "na štyroch". Výnimočné bolo určite tiež môcť asistovať pri pôrode mojej rodiny. Bohužiaľ, pôrodníctvo nie je vždy len o pozitívnych a pekných zážitkoch. Emočne najťažší pôrod som zažila, keď mamička musela porodiť svoje mŕtve bábätko. Na druhej strane, o to krajší a nezabudnuteľný pocit bol, keď som o rok na to mohla byť znovu s nimi, keď sa im narodilo krásne, zdravé bábätko. Na to nikdy nezabudnem, plakali sme všetci. 

Za každým narodením je príbeh — a vy ste ich svedkom. Máte predstavu, koľko detí ste už privítali na svet?

Odhaduje sa to ťažko, ale porodiť som pomohla približne 600-700 bábätiek. 

Začiatky bývajú plné očakávaní aj prekvapení. Čo vás v prvých mesiacoch práce najviac zaskočilo — či už pozitívne alebo náročnejšie?

Keď som nastúpila do práce, najviac ma asi prekvapilo, ako dokáže byť každý pôrod iný. Že pôrod sa nedá naplánovať, predpokladať a až do poslednej sekundy, kým sa bábätko nenarodí a veľakrát aj po pôrode musím byť v strehu, aby všetko dobre dopadlo. Postupom času ma ale v dobrom prekvapilo aj to, ako vo veľkej miere dokážem rodiacej žene pomôcť, a to ma napĺňa. 

Pôrodná bolesť je intenzívna, ale nie neprekonateľná. Aké techniky, prístupy alebo slová najviac pomáhajú ženám v týchto chvíľach?

Dôležité je si uvedomiť, že každá žena je iná, každej pri pôrode pomáha niečo iné a je dôležité spoločne na to prísť. Z nefarmakologických metód tlmenia bolesti určite najčastejšie ponúkam zmenu polohy, to dokáže veľmi ovplyvniť zvládanie bolesti a aj podporiť postup pôrodu. Či už je to stoj, drep, sedenie na fitlopte alebo vaginálnej náparke, vždy sa rodiacej žene snažím pripomínať, aby počúvala svoje telo a išla do takej polohy, ako potrebuje. Okrem zmeny polôh určite ponúkam teplú sprchu, masírovanie krížovej oblasti, využívam aromaterapiu, muzikoterapiu, rebozo šatku. Veľakrát ale najviac žene pomôže povzbudenie, slová uistenia, že to zvládne, úprimný pohľad do očí, pohladenie, či objatie. 

Fyzická príprava je dôležitá, no psychická odolnosť často rozhoduje. Ako vnímate význam emocionálnej opory a čo všetko dokáže spraviť správne slovo v správnej chvíli?

Psychická podpora pri pôrode je nesmierne dôležitá. Už na stretnutiach Prípravy na pôrod sa budúcim rodičom snažím vysvetliť, že zvládnutie pôrodu si vedia vo veľkej miere ovplyvniť psychickým nastavením. Psychická podpora pri pôrode či už od zdravotníckeho personálu alebo blízkej sprevádzajúcej osoby je veľmi dôležitá. Rodiaca žena sa vďaka podpore cíti bezpečnejšie, dodáva jej silu a odvahu, ktorú veľmi potrebuje pri každej kontrakcii. Zároveň sa znižuje stres a strach. Pri pôrode je podstatné, aby sa žena cítila čo najpokojnejšie a dôverovala osobám pri sebe, svojmu telu a bábätku. To všetko pomáha vyplavovaniu oxytocínu, ktorý je pre fyziologický priebeh pôrodu nevyhnutný. V konečnom dôsledku, celkový zážitok z pôrodu potom žena vníma ako posilňujúcu a krásnu skúsenosť a nie ako traumu. 

Každé pracovisko má svoju atmosféru. Čo robí pôrodnicu v Nemocnici AGEL Levice špeciálnou — či už z pohľadu tímu, prístupu k rodičkám alebo samotného prostredia?

Pre mňa je gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v Leviciach výnimočné v tom, že sa stále snažíme zlepšovať, napredovať.  Pracujem tu už piaty rok a za tú dobu vidím neskutočnú zmenu k lepšiemu. Či už je to práca pána primára, lekárov, pôrodných asistentiek, sestier a ostatných zamestnancov. Na pôrodnej sále som veľmi vďačná za úžasné, empatické a šikovné kolegyne, s ktorými sa naozaj snažíme, aby ženy z našej pôrodnice odchádzali len s pekných pôrodným zážitkom.