O nemocnici

19.9.2025

Byť zdravotnou sestrou nie je len povolanie, ale aj poslanie. Dôkazom je Mgr. Anna Hucovciová z Nemocnice AGEL Levice, ktorá sa stala jednou z ocenených v prestížnej ankete TOP Sestra na Slovensku. Počas svojej 38-ročnej praxe dokázala nespočetnekrát, že jej empatia, odbornosť a odhodlanie pomáhať siahajú ďaleko za hranice bežných pracovných povinností.

O svojej ceste za povolaním hovorí s pokorou a úprimnosťou. „Už ako dieťa som vedela, že chcem byť sestrou. Vždy som mala v sebe túžbu pomáhať ľuďom a dnes môžem povedať, že sa mi splnil sen,“ hovorí sestra Hucovciová, ktorá po strednej zdravotníckej škole v roku 1987 nastúpila na detské oddelenie v Leviciach a od roku 2000 pôsobí na onkologickej ambulancii.

Odborné vedomosti a duchaprítomnosť využila aj mimo nemocnice. Pred dvomi rokmi, počas prechádzky horským úsekom pri Hontianskych Nemciach, si v priekope všimla zraneného motorkára. Bez váhania mu poskytla prvú pomoc. „Videla som, že potrebuje okamžitú starostlivosť. Mal otvorenú zlomeninu nohy, zranené rameno aj plece. Dala som ho do stabilizovanej polohy a snažila sa, aby zostal pri vedomí,“ opisuje kritické chvíle sestra.

Na miesto musela prísť aj vrtuľníková záchranná služba a ďalšie záchranné zložky. Motorkára transportovali najprv z neprístupného terénu a následne do Fakultnej nemocnice v Nitre. „Keď som sa dozvedel, že je pri mne zdravotná sestra, zostal som pokojnejší,“ priznal neskôr muž, ktorý sa po ročnej liečbe úplne zotavil a dodnes je so sestrou v kontakte. Nazýva ju svojím „anjelom strážnym“.

Najväčšou odmenou pre sestru bolo osobné poďakovanie. „Po troch mesiacoch prišiel za mnou a napísal list, v ktorom mi ďakoval za to, že som mu zachránila život. Takéto chvíle sa nezabúdajú,“ spomína s úsmevom. Nie je to však jediný prípad, keď pomohla – v minulosti asistovala pri nehode dievčaťa po páde z motorky, ktoré malo vážne poranenia panvy.

Práca na onkologickej ambulancii je náročná fyzicky aj psychicky. Denne sa tu podávajú chemoterapie a sestra sa stretáva s pacientmi, ktorých choroba obmedzuje vo všetkých oblastiach života. „Keď vidím, ako choroba mení život mojich pacientov, uvedomím si, aké vzácne je zdravie. A že rodina je nadovšetko,“ hovorí sestra Hucovciová. Za najväčšiu motiváciu považuje spätnú väzbu pacientov. „Stačí úsmev, poďakovanie alebo to, keď mi povedia, že im rozhovor so mnou uľahčil deň. To je niečo, čo vás posúva ďalej.“

Aj napriek výzvam, ktorým čelí slovenské zdravotníctvo, zostáva verná svojmu povolaniu. „Svoju prácu mám rada, vážim si ju a nevymenila by som ju za nič iné. Byť sestrou je niekedy ťažké, ale vždy je to krásne,“ uzatvára ocenená sestra.