O nemocnici

24.4.2026

Alkohol patrí medzi najvýznamnejšie spoločenské a zdravotné rizikové faktory. Približne 2/3 populácie Slovenska užíva alkohol príležitostne. Slovensko patrí v konzumácii alkoholu medzi popredné krajiny. Priemerná ročná spotreba je približne 86 litrov alkoholických nápojov na osobu nad 15 rokov. Približne 14 % dospelých Slovákov sa nachádza na hranici problémového pitia. Nadmerná konzumácia alkoholu zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, porúch srdcového rytmu, infarktu aj náhlej smrti. Podľa MUDr. Mikuláša Mészárosa, kardiológa z Nemocnice AGEL Levice, môže obmedzenie alkoholu alebo úplná abstinencia výrazne zlepšiť zdravotný stav pacientov.

Pravidelné pitie väčšieho množstva alkoholu môže viesť k poškodeniu srdca a ciev. Zvyšuje riziko porúch funkcie ľavej komory, vysokého krvného tlaku, angíny pectoris, infarktu myokardu, porúch srdcového rytmu aj náhlej srdcovej smrti. „Dlhodobá konzumácia nadmerného množstva alkoholu je najčastejšou príčinou neischemickej dilatačnej kardiomyopatie,“ hovorí MUDr. Mikuláš Mészáros, kardiológ levickej nemocnice.  Pravdepodobnosť vzniku alkoholom indukovanej dilatačnej kardiomyopatie stúpa s množstvom konzumovaného alkoholu. Vysoké riziko rozvoja je u osôb, ktoré konzumujú viac ako 80g ethanolu za deň, čo zodpovedá množstvu 1 litra vína, ôsmich pív alebo 240 ml tvrdého alkoholu u žien, pričom práve ženy sú náchylnejšie ako muži aj pri nižšej spotrebe alkoholu/deň.   

Ľudia, ktorí denne vypijú dva a viac drinkov, majú podľa odborníkov 1,5 až 2-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku arteriálnej hypertenzie v porovnaní s abstinentmi. Nadmerná konzumácia alkoholu zároveň súvisí s častejším výskytom aterosklerózy koronárnych ciev a vyššou úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia.

Alkohol môže byť aj spúšťačom porúch srdcového rytmu. „Najčastejšou alkoholom indukovanou poruchou rytmu je fibrilácia predsiení. Objavuje sa najmä po nárazovom pití cez víkend alebo počas dovoleniek,“ vysvetľuje MUDr. Mészáros.

Odborníci zároveň pripomínajú, že pri malej a miernej konzumácii alkoholu niektoré štúdie zaznamenali nižšie kardiovaskulárne riziko. Kľúčové však je množstvo, pravidelnosť a celkový zdravotný stav človeka.

„Liečba alkoholom indukovaných ochorení srdcovo-cievneho systému spočíva najmä v úplnej abstinencii alebo výraznom obmedzení alkoholu. To môže viesť k podstatnému zlepšeniu zdravotného stavu a v mnohých prípadoch aj k ústupu príznakov,“ dodáva MUDr. Mészáros.