O nemocnici

25.5.2026

Syndróm spánkového apnoe predstavuje významnú poruchu spánku, ktorá patrí medzi najčastejšie diagnostikované ochorenia v oblasti spánkovej medicíny. Charakterizovaný je opakovanými epizódami prerušenia alebo výrazného obmedzenia dýchania počas spánku, ktoré vedú k narušeniu fyziologického priebehu spánku a k opakovanému poklesu hladiny kyslíka v krvi. Napriek pokroku v oblasti diagnostiky zostáva toto ochorenie často neliečené, pričom jeho výskyt v populácii neustále narastá. Narastajúci trend je najmä v dôsledku zvyšujúcej sa prevalencie obezity a civilizačných ochorení, čím sa stáva problémom aj v oblasti verejného zdravia. Tému vysvetľuje Mgr. Regina Mészáros z Nemocnice AGEL Levice.

Najčastejšou formou ochorenia je syndróm spánkového apnoe obštrukčného typu (OSAS), pri ktorom dochádza počas spánku k opakovaným prestávkam v dýchaní a plytkým dýchaním. Následkom je dočasné zastavenie prúdenia vzduchu do pľúc, čo vedie k hypoxii a krátkym mikroprebudeniam. Tieto epizódy sa môžu opakovať desiatky až stovky ráz počas jednej noci, pričom pacient si ich vo väčšine prípadov neuvedomuje. Závažnosť OSAS sa vyjadruje indexami, ktoré určujú počet prestávok v dýchaní za jednu hodinu spánku.

„K najčastejším klinickým prejavom syndrómu spánkového apnoe patrí hlasné chrápanie, prerušované dýchanie počas spánku, náhle prebúdzanie sprevádzané pocitom dusenia alebo lapania po dychu a nadmerná denná ospalosť. Často sú udávané ranné bolesti hlavy, únava, poruchy koncentrácie, zhoršenie pamäti a podráždenosť,“ ozrejmuje Mgr. Regina Mészáros, verejný zdravotník levickej nemocnice. Chronická porucha spánku výrazne ovplyvňuje psychickú pohodu, pracovný výkon aj kvalitu života jednotlivca.

Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory syndrómu spánkového apnoe patrí obezita, predovšetkým zvýšené ukladanie tukového tkaniva v oblasti krku, ktoré spôsobuje zúženie horných dýchacích ciest.

Mgr. Mészaros uvádza, že: „významným rizikovým faktorom je i fajčenie, najmä ak je prítomné spolu s neovplyvniteľnými faktormi. Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory patrí najmä vek a pohlavie“. Zvýšené riziko sa pozoruje u mužov vyššieho veku, spomínaných fajčiarov, ale aj u pacientov s arteriálnou hypertenziou a u osôb konzumujúcich alkohol alebo sedatíva. Veľkú úlohu zohrávajú aj anatomické predispozície, ako sú zväčšené mandle, deviácia nosovej priehradky či vrodené zúženie dýchacích ciest.

Neliečené spánkové apnoe môže viesť k viacerým závažným zdravotným komplikáciám. Opakované znižovanie hladiny kyslíka v krvi spôsobuje nadmerné zaťaženie kardiovaskulárneho systému a významne zvyšuje riziko vzniku arteriálnej hypertenzie, ischemickej choroby srdca, srdcových arytmií, mozgovej príhody či diabetes mellitus 2. typu. Viaceré zahraničné štúdie zároveň poukazujú na súvislosť medzi syndrómom spánkového apnoe a zvýšeným výskytom depresívnych porúch, úzkosti následkom nedostatočného a nekvalitného spánku a porúch kognitívnych funkcií.

V diagnostike ochorenia sa v rámci skríningu spánkového apnoe ambulantne využívajú dotazníky a monitorovacie prístroje - pulzoxymetre. Dôležitá je i anamnéza, získaná najmä od partnera/partnerky pacienta a od samotného pacienta. Ak je v prípade skríningového vyšetrenia pulzoxymetrom index desaturačných zmien nad 5/h a je pozitívna spánková anamnéza, indikované je vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. To sa realizuje prostredníctvom polysomnografie, ktorá predstavuje štandardné diagnostické vyšetrenie v spánkovej medicíne. Počas vyšetrenia, ktoré prebieha v noci, je potrebné monitorovanie minimálne 6 hodín počas spánku a monitorujú sa fyziologické parametre pacienta, vrátane prietoku vzduchu v dýchacích cestách, srdcovej činnosti, mozgových vĺn a sýtenia hemoglobínu kyslíkom. Na základe výsledkov sa stanovuje závažnosť ochorenia a následný terapeutický postup.

„Liečba je dostupná konzervatívna, medikamentózna, liečba orálnymi protetickými pomôckami a za najúčinnejšiu a najefektívnejšiu sa považuje neinvazívna podporná ventilačná liečba, ktorú môže indikovať príslušný lekár v spánkovom laboratóriu po potvrdení diagnózy“ hovorí Mészáros a dodáva: „Ide o aplikáciu ventilačnej podpory formou kontinuálneho pozitívneho tlaku pomocou prístroja“. Súčasťou tejto liečby je zároveň úprava životného štýlu, redukcia telesnej hmotnosti, pravidelná fyzická aktivita, obmedzenie konzumácie alkoholu a nefajčenie.

Syndróm spánkového apnoe predstavuje závažné chronické ochorenie, ktoré významným spôsobom ovplyvňuje fyzické aj psychické zdravie človeka. Včasná diagnostika a adekvátna liečba môžu výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov a zároveň predísť rozvoju závažných zdravotných komplikácií. Vzhľadom na rastúci výskyt tohto ochorenia a narastajúci výskyt jeho rizikových faktorov v populácií je nevyhnutné venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť nielen v klinickej praxi, ale aj v oblasti prevencie a zdravotnej osvety.