O nemocnici

25.8.2026

To, čo máme každý deň na tanieri, môže zohrávať dôležitú úlohu aj v zdraví nášho mozgu. Výskumy naznačujú, že dlhodobé stravovacie návyky súvisia s rizikom kognitívneho úpadku a Alzheimerovej choroby. Hoci žiadna konkrétna potravina ani diéta nedokáže Alzheimerovej chorobe spoľahlivo zabrániť, zdravý spôsob stravovania môže podporovať celkové zdravie mozgu a zároveň priaznivo ovplyvňovať viaceré rizikové faktory. O diéte, rizikových faktoroch a vzniku choroby sme sa rozprávali s MUDr. Zuzanou Dean, PhD. primárkou neurologického oddelenia levickej nemocnice.

Alzheimerova choroba je komplexné neurodegeneratívne ochorenie, na ktorého vzniku sa podieľa viacero genetických a environmentálnych faktorov. Zdravé stravovanie preto nemožno prezentovať ako garanciu, že sa demencii vyhneme. Môže však byť jednou z oblastí, v ktorej máme možnosť ovplyvniť svoje celkové zdravie a potenciálne aj riziko kognitívneho úpadku.

Viaceré vedecké štúdie poukazujú na fakt,  že plant-based strava, teda diéta založená na rastlinných produktoch môže znížiť riziko vývoja Alzheimerovej choroby a iných typov demencie. Za jeden z najperspektívnejších prístupov sa považuje stredomorský typ stravovania, prípadne jeho varianty zamerané na zdravie mozgu, ako je MIND diéta. Ich základom je dostatok zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných potravín, orechov a semien, pričom uprednostňujú ryby a ďalšie zdroje kvalitných tukov.

Naopak, odporúčajú obmedzovať nadmernú konzumáciu ultra-spracovaných potravín, sladených nápojov, rafinovaných sacharidov a potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov. „Recentná štúdia v časopise Neurology (časopis AAN – American Academy of Neurology) poukazuje na fakt, že konzumácia nezdravej rastlinnej stravy môže zvyšovať riziko vzniku demencie“, dopĺňa MUDr. Dean a ďalej hovorí:  „Zdravie mozgu sa nezačína až vo vyššom veku. To, ako sa stravujeme počas desaťročí, ovplyvňuje krvný tlak, hladinu cukru a tukov v krvi, telesnú hmotnosť aj stav ciev – a všetky tieto faktory súvisia so zdravím mozgu. Preto má zmysel myslieť na prevenciu dávno predtým, ako sa objavia prvé problémy s pamäťou.“

Štúdia zahrnula 93 000 respondentov s priemerným vekom 59 rokov, ktorí na začiatku vyplnili podrobné stravovacie dotazníky. Tieto dotazníky boli rozdelené do 5 skupín podľa toho ako sa ich obsah približoval k ideálnemu stravovaniu. Tento súbor pacientov bol sledovaný v priemere 11 rokov. Pacienti, ktorí boli v najlepšie sa stravujúcej skupine mali o 7 % menšiu šancu vývoja demencie,  naopak pacienti v najhoršie sa stravujúcej skupine mali o 6% vyššiu šancu vzniku demencie než priemer. MUDr. Dean hovorí: „Základ stravovania by mala tvoriť zelenina, ovocie, potraviny z celozrnných obilnín, ale taktiež strukoviny, orechy, riasy, zrná a semená. Naopak vysoko procesované, vyprážané potraviny rastlinného pôvodu s vysokým obsahom cukru a soli majú pravdepodobne opačný efekt na zdravie“.

Pri prevencii však neexistuje jediný „zázračný“ potravinový recept. Rozhodujúci je celkový stravovací vzorec a jeho dlhodobé dodržiavanie. Rovnako dôležitý je pravidelný pohyb, kvalitný spánok, nefajčenie, primeraná konzumácia alkoholu a kontrola rizikových kardiovaskulárnych faktorov. MUDr. Dean uvádza: „Nemusíme meniť jedálniček zo dňa na deň. Praktickým začiatkom môže byť pridať viac zeleniny a strukovín, nahradiť časť rafinovaných obilnín celozrnnými, zaradiť orechy a ryby a obmedziť vysoko spracované potraviny. Aj malé, dlhodobo udržateľné zmeny môžu byť hodnotnejšie než krátkodobé drastické diéty,“

Výskumníci tiež publikujú výsledky podskupiny pacientov sledovanej po dobu 10 rokov, ktorí zmenili svoje stravovacie návyky. Tí, ktorí jedli viac rizikovú stravu mali o 25 % vyššie riziko demencie, naopak tí, ktorí zlepšili svoje návyky mali o 11 % menšiu šancu vývoja demencie. Dôležitá informácie vyplýva z toho, že ani vo vyššom veku nie je neskoro zmeniť stravovacie návyky a znížiť svoje riziko civilizačných chorôb.

„Pre zdravší mozog teda platí jednoduché pravidlo: menej ultra-spracovaných potravín, viac rastlinnej stravy, kvalitné tuky, pravidelný pohyb a starostlivosť o srdcovo-cievne zdravie. Prevencia demencie nie je otázkou jednej potraviny, ale súboru návykov, ktoré si budujeme počas celého života“, dodáva Dean.